detská lekárka, viceprezidentka Svetovej organizácie Billingsovej ovulačnej metódy, členka Pápežskej akadémie pre život

          Je veľa vecí, ktoré rozdeľujú ľudskú rasu: vzdialenosť, farba pleti, náboženstvo, kultúra, jazyk. Získané ľudské vlastnosti môžu spôsobiť v národoch chamtivosť, zaťatosť, odpor a vyvolať vojny a agresiu v celosvetovom meradle. Takisto majú vplyv aj na malé sociálne skupiny, i na najmenšiu bunku spoločnosti, rodinu. V nej však má byť najsilnejšie puto porozumenia a každý má prejavovať nezištnosť, šľachetnosť, súcit a plnosť prirodzenej lásky. Tieto vlastnosti, skryté v hĺbke ľudského srdca, sú pokladom, ktorý si rodičia dávajú navzájom a odovzdávajú ho deťom. Príklad muža a ženy je najlepšia škola rodiny. Jej zázrakom je láska bez podmienok.
          V mnohom sa navzájom odlišujeme biologicky. Ľudský genóm chráni ľudstvo, každého človeka, jeho jedinečnosť i anatomický a fyziologický rozvoj. Máme inteligenciu a môžeme získať vedomosti. Veľká prednosť človeka je jeho slobodná vôľa - môže slobodne využívať získané vedomosti. Aj v oblasti ľudskej reprodukcie, najmä za ostatných 50 rokov, bolo veľa objavov. Je múdre použiť tieto vedomosti, pričom láska nám ukáže správnu cestu a dodá potrebnú energiu. Naša sloboda sa riadi prirodzeným zákonom lásky ako služba blížnym. Človek však môže touto vzácnou slobodnou vôľou nemilovať, zneužiť vedomosti na manipuláciu zákonitostí prírody a škodiť ľudskosti. Odmietnutie lásky sa prejavuje ako porušenie prirodzeného zákona, ktorý je zákonom lásky. Jej zničenie v lone rodiny spôsobuje neporiadok a rozvrat. A strata lásky k Stvoriteľovi a jeho odmietnutie, v našej dobe najmä kvôli získaniu obrovského množstva vedomostí, je samozničenie.
          Schopnosť lásky, inteligencia a slobodná vôľa nás stavajú na vrchol stvorenstva, a to je špecifické pre každú ľudskú rodinu.Väčšina inštinktov živočíchov, vrátane ľudských bytostí, je zameraná na prežitie, teda na zabezpečenie zachovanie jedinca a kontinuity života. Agresia zvierat v rámci pudu sebazáchovy sa prejavuje pri hľadaní potravy, či partnera a slúži na prežitie a zachovanie rodu. Tieto inštinkty môžeme pozorovať aj v ľudskom rode, ale riadia sa prirodzeným zákonom. Ten je vložený do našich sŕdc, aby sme rozoznali, čo je dobré a čo zlé. Človek má možnosť výberu inštinktov i vášní, ale najlepšia je voľba lásky, ktorá slúži ostatným. Pôsobením prirodzeného zákona lásky ľudská inteligencia objavuje tajomstvá prírody a slobodne ich využíva na zabezpečenie mieru a spokojnosti.
          Prirodzený zákon lásky prináša človeku neobmedzené šťastie. Láska medzi mužom a ženou je súčasťou prirodzeného poriadku a musí byť braná rovnako ako biologický akt reprodukcie spolu s láskou ku Stvoriteľovi. Povyšuje akt intímneho spojenia na zjednotenie muža a ženy v manželstve. Manželstvo je časť prirodzeného poriadku. Vo všetkých kultúrach je spájané s oslavou, radosťou a okázalosťou. Vytvára jednotu rodiny, kde cítiť silnú vzájomnosť a očakávanie detí, ktoré budú milované a ochraňované.
          V 30-tich rokoch v Ghane, ale aj v mnohých krajinách Afriky, bývala veľká slávnosť pri vstupe do dospelosti ako prejav veľkej lásky k dieťaťu. Dievčatá sa tešili zo svojej veľkej hodnoty a veľmi túžili stať sa manželkami, ktoré by porodili aj 30 detí. Ako matky budúcich mužov boli vždy nositeľkami nádeje budúcnosti kvôli zachovaniu rodu. Ony i chlapci mali presne definovanú prípravu na manželstvo. Chlapci sa učili zodpovednosti voči matkám a sestrám, ale i ženám a deťom všeobecne. Učili sa stavať domy i platiť dlžoby, ale i opatrovať chorých otcov, teda preberať na seba ich zodpovednosť. Zvláštna pozornosť vo forme školenia bola venovaná dievčatám na začiatku ich do sexuálnej zrelosti. Panenstvo pred manželstvom bola norma.
          Chlapcovi sa však toleroval predmanželský intímny život i otcovtsvo, ale keď pred otehotnelo slobodné dievča, povedali jej, že je zatratená od svojich predkov a bola považovaná za menejcennú. Plodnosť a zodpovednosť bola jej vecou a preto v tej dobe mal význam prísny dohľad rodičov. Tehotenstvo mimo manželstva bolo ich urážkou a bolo trestané dokonca jej usmrtením, alebo vyhnanstvom často aj s dieťaťom. Na upokojenie vôle predkov boli vykonávané prísne očistné obrady. Potrat detí však boli nemyslitelné a nerobili sa.
          Ak vydatá žena bola neplodná, predpokladali, že nedostala požehnanie od predkov. Pre kmeň Ashantis z Ghany bolo materstvo prvým cieľom manželstva. Rituálne zvyky pred uvedením do dospelosti trvali 6-7 dní a mali veľa ceremónií, piesní a tancov. Keď žena porodila jedenáste dieťa, zabili kozľa na znak oslavy.
          Postupne, a najmä okolo 70-tich rokov, nastala zrejmá zmena v oblasti zachovávania zvykov importovaním zvyklostí z civilizovaných krajín. Vplyv rodičov sa postupne zoslaboval, lebo deti sa stali vzdelanejšími ako ich rodičia. Tiež cestovali často veľmi ďaleko za vzdelaním, a tak sa strácala tradičná rodinná kontrola i tradičné právo dospelosti bolo z väčšej časti odstránené, i keď sa ešte stále rešpektujú predkovia.
          Začala sa vytrácať láska z aktu počatia.
          Potraty sa cestovaním stali veľmi ľahko dostupné. Páry len formálne pristupujú k očistnému obetovaniu baránka a posvätenie starých zvyklostí. Aj cudzoložstvo a promiskuita sú čoraz častejšie a narastá morálna degradácia.
          Dnes sa vymyká spod kontroly aj AIDS. Obrovská ponuka kontroly plodnosti a ochota k nej je hlavným dôvodom postoja mať len jedno alebo dve deti v manželstve, a to vytvára aj klamlivý dojem demografickej explózie. Napriek tomu Spoločnosť pre plánované rodičovstvo tu s elánom presadzuje svoje obvyklé spôsoby: antikoncepciu, potraty a sterilizáciu.
          Manželstvo v predčasnom veku dievčaťa je spájané s islamským zvykom ženskej obriezky je považované za určitú tragédiu afrických žien.
          Profesor Robert Walley de Terreneuve sa pracovne venoval pôrodníckym problémom z poranenia i agónie počas pôrodov a často boli príčinou skrytého utrpenia časti mladých žien, ktoré si mysleli, že majú vinu zo smrti ich detí, lebo sú choré a ich život sa zničil, ak zostali neplodné. Často z dôvodu dlho trvajúceho tlaku na tkanivo panvy počas pôrodu sa toto poruší a dochádza k stálemu vytekaniu moča a nepríjemnému porušeniu odchodu stolice. Tieto ženy - stále ešte mladé dievčatá, bývali vylučované z ich rodín i zo spoločnosti, ale aj zo základnej lekárskej starostlivosti. Mnohí lekári však spoznali ich zranenia a poruchy a chirurgicky ich liečili.
          Organizácia Materská starostlivosť (MaterCare), ktorú založil profesor Walley, odhadla, že na svete zomiera v dôsledku tehotenstva alebo pôrodu 1 až 1 milión matiek, z toho 99% v malých dedinách rozvojových krajín. Podarilo sa jej vytrvalou prácou a nadšením postavť nemocnicu v Ghane, kde sa už nerodia mŕtve deti, odstránené je utrpenie matiek a tie, ktoré boli zanedbané a majú napríklad popôrodný zápal, sú liečené a ošetrované.
          Chorobnosť žien v rozvinutých krajinách je zvýšená, a nie vždy pre menej kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ale často je následkom zasahovania do ich reprodukcie. So zavedením hormonálnej antikoncepcie sa objavilo podporovanie slobody postavenej proti daru života a zodpovednosti zaň. Tableta odobrala aktu jednotu a dar života a uvoľnila oveľa väčšiu zničujúcu energiu, aká je potrebná na štiepenie atómu v bunke. Strata lásky k dieťaťu je výsledkom zmeny aktu zjednotenia na akt pobavenia. Toto má dôsledky aj na reprodukciu, ktorá je síce neviditeľná ?, ale ľudské embryo so svojím obrovským potenciálom je veľmi zraniteľné. Cudzoložstvo, potrat a rozpad rodinných hodnôt je morálnou degradáciou.
          Dôsledky pre ľudskú rasu sú bolestné. Telo ženy je ľahko zbavené plodnosti, ale v jej srdci sa otvára, a to je podceňované. Zničenie lásky neostáva bez trestu, lebo je tou časťou ľudskej bytosti, ktorá je božím obrazom v nás, je neoddeliteľnou časťou božského plánu pre zaľudnenie a ochranu stvoreného sveta. Smutným výsledkom terajšej sexuálnej revolúcie je frustrácia so stále zvyšujúcou sa neplodnosťou spôsobenou výdobytkami techniky, ktoré ovplyvňujú reprodukčný systém ženy. To viedlo k vzniku asistovanej reprodukcie pre vyriešenie neplodnosti, ale techniky počatia v skúmavke (in vitro fertilizácia - IVF) sa dokázateľne stávajú mínovým poľom a sklamaním pre mnohých, lebo síce môžu zabezpečiť narodenie dieťaťa, ale za každý život zomrie počas pokusu veľa embryí. Dieťa, ktoré je výsledkom tejto procedúry, je presne také ako ostatné prirodzene narodené deti, splodené z lásky aktom jednoty, ale, žiaľ, nemá znaky puta lásky, ale má právo, aby vedelo, kto sú jeho biologickí (i traja, či štyria) rodičia. Nemalo by to vyvolať zahanbenie, či pocit, že je cudzie alebo menejcenné, či stratu primeranej úcty k sebe, alebo či sú legálneho pôvodu. Ak sú obkolesené láskou, majú veľkú schopnosť prispôsobiť a byť šťastnými.
          Percento úspešnosti pri počatí v skúmavke sa uvádza okolo 30%, ale v skutočnosti sa narodia len 2%. Pohlavné spojenie v manželstve v plodnom období ženy vedie v 90% k počatiu zdravého dieťaťa, pričom prirodzená strata 10% je spôsobená mnohými príčinami a počet detí narodených s ťažkými anomáliami je veľmi nízky. Viacpočetné ovulácie a počatia, selektívne implantácie zmrazených embryí a redukcia plodov majú za následok dosiahnutie narodenie životaschopného dieťaťa na 3-4 pokusy. Podieľajú sa na tom aj potraty detí s vrodenými vývojovými poruchami, ktoré sa tu často vyskytujú. Pri technike IIS (intraplasmatická injekcia spermatozoidov) umelý výber spermií nezodpovedá prirodzenému výberu pomocou hlienu krčka marternice po normálnom pohlavnom spojení, počas ktorého ním prejde okolo 4 miliónov spermií a z nich asi sto najkvalitnejšich sa prichádza na miesto oplodnenia. Pri IIS i iných umelých technikách je okolo 50% chromzomálnych anomálií, čo je vysoké percento. Tieto ľudské bytosti sú odsúdené na smrť.
          Rozhodnutie žien počať v plodnom období sa naozaj dotýka ľudskej bytosti a používajú ľudské prostriedky založené na prirodzenom zákone. Toto je zákon lásky stvorený Zakladateľom lásky, ktorý riadi svet pre obohatenie vzájomnej lásky. Muži a ženy sú inteligentné ľudské bytosti a môžu sa naučiť prirodzené cesty. Sú vybavení schopnosťou zmeny a dosiahnutia tejto cesty. Dostali dar lásky. Bez tohto tento akt stráca hodnotu a zmysel. Ak sa muž a žena nemajú radi bez podmienky, aby vytvorili jednotu v rodine, kde sú deti, želané,vzdelávané a chránené, ak nie je Plodenie milovavané bez podmienky, ktoré môže byť dokonalé alebo nie, ženy pokračujú tak, že môžu byť objektom vydierania a ich deti môžu stratiť. Všetko toto môže a musí byť zmenené.
          Ženy roku 2000, ktoré sa boja plodnosti, môžu očakávať roky, ktoré prídu so sebadôverou, ak zoberú svoje poblémy do svojich rúk a poučia sa z chýb. Mnohým neplodnostiam sa môže predísť nepoužitím umelej antikoncepcie, často spôsobujúcej potrat, či chirurgickej sterilizácie. Asistovanej reprodukcia musí byť nahradená vyučovaním prirodzenej metódy, zvlášť Billingsovej ovulačnej metódy, ktorá má úspešnosť viac ako 99% na oddialenie počatia, ale manželské páry kdekoľvek na našej zemi ju môžu používať aj na dosiahnutie počatia.
          Plodenie nie je len akt biologický, musí byť sprevádzaný aktom lásky muža a ženy, pričom môže vzniknúť nový život, nová ľudská bytosť, a táto musí byť milovaná, vychovávavá a ochraňovaná. Prirodzená kontrola počatia vytesňuje deštruktívne techniky, ktoré sa týkajú reprodukčného zdravia žien. Poslušnosť každého člena rodiny k prirodzenému zákonu lásky bude znamenať ochranu a lásku. Muž, žena, dieťa a Stvoriteľ budú mať rovnakú dôležitosť.
          Primitívne národy v staroveku rešpektovali tento prirodzený zákon lásky a prejavovalo sa to v ich hlbokej láske k žene ako matke rodu a zvlášť k dieťaťu v jej lone. Napriek ich malým vedomostiam a množstvu povier v praktickom živote boli zvyčajne vedení k ochrane oboch. Tento zákon, vpísaný do ich sŕdc, zachovávali.
          Muž sa musí s hrdosťou vrátiť k svojej úlohe ochrancu, poradcu a milujúceho manžela. Musí odolávať pokusom použiť len jeho zásobu spermií bez nevyhnutého úkonu lásky, ktoré prichádzajú od istých skupín a spoločnosti, a napríklad aj od žien, ktoré chcú len mužské semeno pre ich oplodnenie, ale aj od výskumníkov, ktorí pracujú na umelom oplodňovaní ženských vajíčok, či na klonovaní s čiastočným alebo úplným nahradením génov manžela alebo zomretého dieťaťa, a to všetko len pre vlastné uspokojenie.
          Nie je vonkoncom zbytočné, keď manžel uskutočňuje svoje poslanie na obraz Stvoriteľa a je ochrancom svojej ženy, miluje ju a ich deti v dobrom i zlom. Musí vždy podporovať svoju družku, aby boli jedno tele v stvoriteľskom akte lásky. Musí poznať a rozumieť a dodržovať svoju úlohu, ktorá je pekne v slovách indického básnika Rabindranatha Thákura :
          Žena, si požehnaná! Máš požehnanie v tvojej práci so Stvoriteľom a si jeho služobnica. Ty otváraš cestu k uzdraveniu A vždy cez teba vyčerpaný svet trpezlivo, statočne, v kráse nachádza v tebe oporu Ty si ochranná sila tvorstva a pri neznášanlivoti, únave, deformácii si pôvabným dotykom skutočnej lásky.