POMOC
CENTRA PRE PRIRODZENÉ POČATIE
Venované pamiatke môjho otca
Ježiš
pred Nanebovstúpením povedal Jedenástim: Tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto
znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými
jazykmi, hadov budú brať do rúk,
ak
niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im, na chorých budú vkladať ruky a tí
ozdravejú. (Mk 16,
17-18)
Uverili sme, že Boží poriadok je vo
všetkom správny. A ako lekári sme zistili, že presne funguje aj
v menštruačnom cykle. Všetci, ktorí máme zdravotnícke vzdelanie, museli
sme absolvovať skúšky a preukázať vedomosti o jeho biologických
zákonitostiach.
Vyháňame zlého ducha potratu, sterilizácie,
antikoncepcie či umelého oplodnenia, ktorý má dnes živnú pôdu v mysliach
aj mnohých kresťanov, pričom sa držíme Učiteľského úradu Cirkvi, ktorého
dokumenty sú záväzné pre každého katolíka.
Máme akýsi nový jazyk,
zrazu vieme poznať a pomenovať pravdu. To, čo pred nami možno aj mnohí vedeli
o plodnosti a neplodnosti, sme sa naučili zrozumiteľne vysvetľovať.
Hadom a jedom môžu byť
aj závisť, neprajnosť, predpojatosť a ohováranie, ktorými sa,
napríklad, dá brzdiť úsilie vnášať do života Evanjeliové pravdy, poškodzovať
povesť, či dobré meno, ale našej práci to neškodí, lebo zo Svätého Písma vieme,
že: „Pán dobre pozná naše cesty a zastávky, ako zlato vyjdeme z jeho
skúšky“ (Job
23,10). Totiž
On si nás opásal a vedie tam, kam sme vôbec neplánovali a, pravdupovediac,
spočiatku ani veľmi nechceli. Skutočne nás sprevádza veľa ťažkostí, ale Jeho
pravica mocne zasahuje a stále nás dvíha. Budeme žiť v tých, ktorých sme
učili a cez nich budeme ďalej rozprávať o Jeho skutkoch v stvorení.
Vkladáme „ruky“ pomocou hlasu, písmen,
rozhovoru, vnímavého porozumenia, súcitu s ľudskou chorobou a slabosťou,
rady, povzbudzovania, ochoty byť stále k dispozícii (i cez telefonickú
linku).
A uzdravujeme, lebo konáme s Ježišom, teda v Božom mene.
Môj otec vždy zachovával Božie príkazy a učenie Cirkvi. Na začiatku štúdia medicíny mi dal do rúk samizdatové vydanie encykliky Humanae vitae so slovami, že pre lekársku prípravu a prax v čase umelých potratov a antikoncepcie je základným usmernením pre ochranu ľudského života a jeho dôstojnosti. Bol len organista, ale vonkoncom nepochyboval o tomto diele Pavla VI. a pápežskej neomylnosti vo veciach viery a mravov (týka to aj správneho spôsobu regulácie počatia), hoci od jeho vzniku až dodnes ho mnohí neprijali.
Krátko po revolúcii sme mali vo farnosti saleziánskych kňazov, ktorí do spoločných modlitieb pre veriacich vkladali: Pane, vnukni do sŕdc tým, ktorí vedia brániť ľudský život, aby začali hovoriť a konať. Už pri prvom počutí som jasne cítila pozvanie. Ale nevstala som hneď, radila som sa najprv s manželom. Až po niekoľkonásobnom opakovaní tejto modlitby a čoraz silnejšom volaní, sme spolu šli do sakristie a povedali tam prítomným kaplánom, že chceme počúvnuť túto výzvu. Povedali nám: „Poďte!“, nie „Choďte!“, a šli spolu s nami do škôl a na predmanželské náuky. Začali sme pracovať aj v Donum Vitae.
Mali sme o čom rozprávať: ako lekárka na novorodeneckom oddelení som bola často priamym i nepriamym svedkom konania proti životu a zdraviu. Ale aj za totality som sa vždy dokázala postaviť za ochranu týchto dôležitých hodnôt proti primárovi i kolegom. A dokázal to aj môj manžel, keď sa jednalo o sterilizáciu žien v rámci chirurgických operácii v brušnej dutine, či odmietnutí dávať anestézu pri umelých potratoch.
Tak sme začali verejne v deväťdesiatom roku nielen s prednáškami v školách, ale aj s predmanželskými náukami. Postupne sme zisťovali, že iba niekoľko minútová formálna náuka je málo, preto sme ponúkli obsiahlejšie individuálne poučenia, ktoré robíme už viac ako 12 rokov. Zúčastnilo sa ich vyše 3500 snúbeneckých párov.
A tu sa ukázalo, že tesne pred svadbou je neskoro. Sú to už dospelí ľudia, ktorí majú vyformované postoje a väčšinou zle, lebo z mojich viacročných štatistík vyplynulo, že 97% z nich žilo predmanželsky intímne, väčšina prerušovala pohlavný styk, 20% používalo kondóm a 16% užívalo hormonálnu antikoncepciu. Niektoré snúbenice boli po spontánnom, ale i po umelom potrate. Okolo 80 % snúbeneckých párov jednoznačne súhlasilo s umelým oplodnením. Tento trend, bohužiaľ, pretrváva.
Ján Pavol II. pokračoval vo výzvach Pavla VI. skúmať ľudskú plodnosť s cieľom nachádzať efektívne spôsoby na plánovanie rodičovstva a riešenie neplodnosti pri zachovaní úcty k životu človeka a čistoty manželského spolužitia. V encyklike Evangelium vitae nabáda k zakladaniu a rozvíjaniu stredísk na šírenie prirodzených metód regulácie počatia. Preto sme založili v Poprade ústredné Centrum Billingsovej ovulačnej metódy, ktoré v dekanátoch zakladá Poradne pre zodpovedné rodičovstvo. V nich učíme správne porozumieť záznamom menštruačných cyklov, aby manželské páry poznali obdobia svojej plodnosti a neplodnosti, a aby ich využili buď na dosiahnutie, alebo oddialenie počatia.
Centrum pre prirodzené počatie s celoslovenskou pôsobnosťou vzniklo ako potreba spolupráce inštruktorov prirodzených metód plánovania rodičovstva a odborných lekárov, aby pomáhali manželským párom, ktoré nedosiahli počatie na základe aspoň 6-mesačného až ročného správneho využívania pravidiel, alebo sa v záznamoch menštruačných cyklov ukázal vážnejší patologický problém. Má byť preto skôr „medicínskym“ pracoviskom, kde cieľom je zabezpečenie vyšetrení na zistenie príčiny neplodnosti, a navrhnutie liečby, aby pár mohol počať prirodzeným spôsobom. Lekár musí k cenným informáciám o cykloch žien pristupovať so všetkou vážnosťou a svoju intervenciu musí zvažovať práve v súvislosti s obdobím cyklu. Všetky vyšetrenia muža a ženy a ich liečba musia byť mravne správne.
V Centre pre prirodzené počatie, žiaľ, zatiaľ medicínsku pomoc nemôžeme poskytovať priamo. Sme totiž odkázaní len na občasnú a zatiaľ aj menšiu ochotu katolíckych gynekológov, ktorí popri svojej práci zvyčajne nemôžu vyriešiť situáciu, len poradia ženám alebo párom, zneisteným ich ošetrujúcimi lekármi, uvažujúcimi len o umelom oplodnení.
Mnohí katolíci a katolíčky so sviatosťou manželstva sú tak „istým spôsobom nútení“ vyhľadať možnosť dosiahnuť počatie v centrách asistovanej reprodukcie, lebo im nemôžeme ponúknuť dostatočne odbornú a všestrannú ponuku nielen teoretickej, ale najmä praktickej pomoci v oblasti prirodzeného počatia.
Preto sa spoločne pokúsme hľadať odpovede na otázky: Prečo? Čo mám ja, každý z nás, všetci, urobiť pre nápravu tejto zlej situácie?
Medicínske učebnice hovoria o sterilite, keď počas jedného roka pri pravidelnom a nechránenom pohlavnom styku žena neotehotnie. Bezdetnosť môže mať viaceré príčiny. Veľký význam sa pripisuje veku partnerov, po 35. roku sa výrazne znižuje možnosť počať.
Je veľmi dôležité venovať pozornosť cyklom plodnosti, to znamená sledovať ovulačné a anovulačné cykly už od nástupu menštruácie.
Múdra matka pozná svoju plodnosť a neváha naučiť svoju dcéru „hľadať vajíčko“, ktoré sa uvoľňuje len v jednom dni približne raz za mesiac, a zasvätiť ju primerane a postupne do tajomstva odovzdávania života. Uvidela by v cykloch svojej dcéry značnú fyziologickú nepravidelnosť ovulácie, aj mnohé anovulačné cykly a pochopila by ich zákonitosť.
Nemúdra matka od strachu, že sa sama nevyzná vo vlastnej plodnosti, posiela svoju dcéru na hormonálnu úpravu cyklov. Ešte vyvíjajúci sa hormonálny systém sa môže týmto zásahom zničiť až do následnej neplodnosti.
Je správne, ak
aj mladá slobodná žena pozná svoju plodnosť i neplodnosť. Pomocou záznamov
menštruačných cyklov sa môžu včas odhaliť a liečiť rozličné,
i závažné ochorenia.
Ak je snúbenica zdravá, má ovulačné cykly, ktoré vykazujú občasnú nepravidelnosť, napríklad pre stres alebo chorobu, a ak so snúbencom, ktorý si nemá ako overiť stav svojich spermií, sú spolu rozhodnutí stáť za slovami, ktoré vyslovia pred oltárom ohľadne prijatia detí ako Božieho daru, tak sú dobre pripravení na manželstvo a zodpovedné rodičovstvo.
30-ročná M. L. od nástupu menštruácie pre jej nepravidelnosť už ako mladé dievča bola dlhodobo liečená hormonálnymi tabletkami a neskôr aj injekciami na vyvolávanie menštruácie. Asi rok sa im nedarilo počať, ale jej ošetrujúci gynekológ pri opakovanom vyšetrení, aj hormonálnom a ultrazvukovom, nenašiel žiadnu odchýlku, ktorá by svedčila o ochorení, ktoré by bolo potrebné liečiť. Sledovala si bazálnu teplotu, ale tá, aj podľa lekára, nevykazovala žiadne zmysluplné hodnoty. Raz brala lieky na „podporu“ ovulácie, neotehotnela však bezprostredne po liečbe. Druhé dieťa mala po dvoch rokoch, bez liečby.
Mojou klientkou sa stala 2 roky po pôrode druhého dieťaťa kvôli oddialeniu počatia pre nástup do zamestnania a pre pretrvávajúce nepravidelné veľmi dlhé cykly.
V záznamoch dlhších menštruačných cyklov bola neprítomnosť ovulácie, ale bol pozorovaný výskyt plodného hlienu krčka maternice. Posledné 2 cykly boli ovulačné, podstatne kratšie ako predtým (35 a 33 dní). Udáva, že s novým poznaním je oveľa kľudnejšia a istejšia, ako bola pred a na začiatku našej spolupráce, ktorá trvá už vyše pol roka.
Nie je to ojedinelý prípad poruchy cyklov plodnosti ako následku nadmernej a zbytočnej hormonálnej intervencie. Máme niekoľko klientiek s takou istou anamnézou a zásahmi v dospievaní, ktoré však aj napriek ojedinelým ovuláciám neotehotneli ani prirodzeným spôsobom, ani umelým oplodnením.
Základom pre počatie prirodzeným spôsobom sú záznamy menštruačných cyklov.
Naše vyše 20-ročné skúsenosti jednoznačne ukazujú, že i keď sa párom určitý čas nedarilo počať, väčšinu tehotenstiev bolo (a aj je) možné dosiahnuť úplne ľahko, bez akýchkoľvek vyšetrení. V ich anamnéze sa nevyskytla žiadna choroba ani ťažkosť, len nevyužili správny čas, či spôsob dosiahnuť počatie. To znamená, že buď nemali intímne spojenie blízko ovulácie, alebo ho mali počas celého plodného obdobia príliš často, vtedy ejakulát obsahuje oveľa viac nezrelých spermií a zároveň nie je možné zistiť, či sa jednalo o ovulačný alebo anovulačný cyklus.
Mnohé z približne 300 počatí preto nemožno považovať za sterilitu, ale za zdanlivú neplodnosť. Ako príklad uvediem dve vybrané kazuistiky, ktoré nevyžadovali, okrem vedenia menštruačných záznamov, žiadnu medicínsku intervenciu a ženy otehotneli veľmi rýchlo po správnom pochopení značenia a dodržaní pravidiel.
Manželia G. sa na mňa obrátili rok pred narodením svojej dcérky prostredníctvom matky – lekárky, či by mohli prísť za mnou, lebo sa pol roka snažia o dieťatko. Toto považujem za veľmi správne rozhodnutie, lebo ak začne plynúť dlhšia doba, kedy sa im nedarí počať, nastupuje aj psychický stres.
V 4. cykle (1. zmätočný, 2. abstinenčný, 3. anovulačný) mladý pár počal vlastne na prvý raz. Presne o 266 dní od dátumu počatia sa im narodilo zdravé dievčatko.
V ďalšej kazuistike sa malo jednať o „sekundárnu“ sterilitu:
Manželia H. mali dieťa, ktoré malo ísť čoskoro do školy a nedarilo sa im počať asi 3 roky dozadu. Po pôrode mala žena nepravidelné cykly, niektoré dlhšie.
Po opakovaných telefonických informáciách sa naučila určovať ovuláciu a po 4 cykloch počali vytúžené dieťa. Po jeho pôrode nečakali dlho s počatím tretieho dieťaťa, lebo chceli, aby rástli obe menšie spolu. Teraz používajú Billingsovu ovulačnú metódu na oddialenie počatia zatiaľ na neurčitú dobu.
Zistili sme, že u niektorých žien sú plodné cykly
s oddialenou ovuláciou pri akejsi „vrodenej“ dispozícii – uvádzajú, že
také ich mávajú častejšie, prípadne sa podobné vyskytujú aj u ich sestier.
Takéto cykly sú aj po pôrode, pri dojčení, pri chorobe, po náhlych
krátkodobých stresoch, či pri preťažení, a podobne. Po pochopení
biologických zákonitostí aj v týchto cykloch sa rýchlo a spoľahlivo
naučia odďaľovať, ale aj dosiahnuť počatie.
Hľadanie
príčin, keď sa nedosiahne počatie približne po dobu 6 mesiacov pri optimálnom
načasovaní pohlavného spojenia
1. Plodné cykly
primeranej dĺžky
Pri práci s bezdetnými manželskými pármi je
veľmi dôležité pomôcť im prekonať stres, v ktorom zvyčajne sú.
Často oceňujú, že som prvá, ktorá im venuje pozornosť, odpovie im na otázky,
všetko im vysvetlí a dokonca je v tom aj trochu humoru.
A hlavne, že môžu mať dôveru a istotu, že im budem
k dispozícii, kedy a koľko budú potrebovať, a že urobím všetko preto,
aby som im zabezpečila aj odbornú pomoc. A prijímajú aj to, keď
vidia obmedzenosť mojich možností. Dajú si však poradiť, na čom majú trvať a čo
majú žiadať od svojich lekárov, ktorí sú zvyčajne predpojatí k ich
záznamom menštruačných cyklov.
Rómski manželia R. ma navštívili niečo po 2 rokoch od sobáša s tým, že napriek tomu, že nikdy nepoužívali žiadnu antikoncepciu, nepočali. Žene sa pred rokom začali občas „kaziť“ cykly, pričom niekoľko ráz si mysleli, že čakajú dieťa, ale len meškala menštruácia. Gynekologička ju opakovane vyšetrila, nič nenašla, preto jej dala dvakrát „vyvolávačky“.
Hneď v úvode nášho prvého rozhovoru bolo očividné ich veľké napätie a strach, či vôbec budú mať deti. V ich etniku je to veľké postihnutie. Rýchlo porozumeli značeniu záznamu menštruačného cyklu, ochotne prišli v ich priebehu častejšie na konzultáciu, pričom chceli čoraz viac vedieť najmä o plodnosti.
V istom cykle sa žena liečila antibiotikami pre respiračné ochorenie s teplotou, čo zapríčinilo oddialenie ovulácie a následne sa objavil plesňový výtok z pošvy. Musela ísť kvôli ťažkostiam znovu za svojou gynekologičkou. Tá kvôli niekoľkodňovému meškaniu menštruácie jej chcela dať opäť injekciu. Poučená mladá Rómka však s tým nesúhlasila, s odôvodnením, že ešte nemala ovuláciu a chce otehotnieť. Lekárka sa veľmi divila, odkiaľ to všetko vie.
O pár dní sa začal tvoriť ovulačný obraz hlienu, preto abstinovali do dňa, v ktorom bol veľmi riedky a ťahavý s výrazným mokrom, kedy pred spaním mali jediné pohlavné spojenie. V dni so semennou tekutinou sa ukázalo sucho s hustým žltým výtokom. Menštruácia neprišla, tehotenský test bol pozitívny a v 7. týždni potvrdený gynekologickým vyšetrením.
V tom čase prišli o všetky svoje úspory v nebankovom subjekte. Hoci sa vyjadrili, že „peniaze nie sú všetko, hlavne že čakajú dieťatko“, zakrátko spontánne potratila.
Po niekoľkomesačnom vedomom a spoľahlivom odďaľovaní počatia kvôli vyčisteniu, znovu počala, donosila a porodila zdravého syna, ktorý mal prednedávnom 2 roky. V tomto čase uvažujú o počatí druhej „popy“.
Postoj tejto mladej Rómky - trvať na svojich
znalostiach menštruačného cyklu a odmietnuť zbytočné zasahovanie doň -
viedol k počatiu prvého dieťatka, a i keď ho spontánne potratila, zreteľne
ju to oslobodilo od strachu z neplodnosti a napokon doviedlo k úspechu
rodičovstva.
Z manželského páru M. spolupracovala so mnou len žena. Na predmanželskej náuke počuli obaja len krátku všeobecnú informáciu o prirodzených metódach. Prvý rok manželstva nechceli počať (nebrala hormonálnu antikoncepciu), ďalší rok sa už začali snažiť o dieťa, ale sa im nedarilo. Gynekologické vyšetrenie, ultrazvuk a hormonálny profil nevykazovali žiadne odchýlky. Bolo im odporúčané vyšetrenie spermiogramu po masturbácii, čo manžel odmietol.
Do spádovej Poradne pre zodpovedné rodičovstvo sa prišla naučiť ovulačnú metódu, lebo jej poradili, že sa dá pomôcť aj týmto spôsobom. Keďže behom troch cyklov nepočala, spolu s inštruktorkou sa obrátili na mňa. Ani následné cykly nevykazovali žiadne veľké odchýlky, len niekedy po väčšom pracovnom vypätí boli anovulačné, alebo pri niektorých dlhších pracovných cestách bola v čase ovulácie bez manžela.
Po vyše ročnom neúspechu pri asi 50% optimálnom načasovaní intímneho spojenia sa jej manžel dal konečne nahovoriť na Simsov-Huhnerov test, kde sa vyšetruje prítomnosť a kvalita spermií v hliene krčka maternice, ktorý má veľmi plodné znaky, po riadnom intímnom styku v úplnom súkromí, a nie po masturbácii. Objednané vyšetrenie na značne vzdialenej klinike, presne dohodnuté na tretí deň rozvoja hlienu krčka maternice, sa uskutočnilo kvôli zaneprázdnenosti lekára a víkendu neskoro, vtedy už bol 2. deň po „vrchole“ a hustá zátka G hlienu už značne uzatvárala krček maternice.
Výsledok bol pre manžela zdrvujúci, lebo mu bolo oznámené, že mnohé spermie sú mŕtve a málo pohyblivých je zistený len veľmi malý počet.
Bol to však chybný záver, lebo pri následnom vyhodnotení tabuľky som videla, že dva dni pred pondelňajším vyšetrením bol posledný deň prítomnosti hlienu s plodnými znakmi. To vtedy zistila aj žena, tak neuposlúchli radu p. doktora, aby mali pohlavný styk až po víkende v pondelok ráno pár hodín pred vyšetrením. Rozhodli sa pre „dobrodružstvo s Bohom“ už v sobotu večer, v deň, ktorý zvyčajne spätne označovala za „vrchol“. Povedala som jej, že mohla počať, nech si spraví o 10 dní tehotenský test. A bol pozitívny. Takže ten zlý ortieľ o svojich spermiách počul vtedy už novopečený otec dnes krásnej a šikovnej prvorodenej dcéry.
Nechceli dlho čakať na druhé dieťa a práve čakajú s radosťou tretie.
Simsov-Huhnerov test sa robí 1-2 dni pred očakávanou ovuláciou aspoň po
3-dňovej pohlavnej abstinencii, po styku nesmie byť žiadny výplach ani omývanie
vonkajších rodidiel. Stanovuje sa ním počet a pohyblivosť spermií
v hliene krčka maternice (pri 400-násobnom zväčšení sa hodnotí ako
negatívny, ak je 0, slabý 2, obmedzene pozitívny 2-6, pozitívny 7 a viac
spermií v zornom poli). Ak pri negatívnom výsledku sú spermie prítomné
v zadnej klenbe pošvy vo vaginálnom sekréte, môže sa jednať o poruchu
invázie na imunologickom podklade (pre protilátky v hliene krčka maternice).
Tento test na Slovensku bežne gynekológovia na
ambulancii odmietajú vyšetrovať, lebo vyžaduje správne načasovanie a
ochotu lekára byť k dispozícii, keď sa žene rozvíja plodná
charakteristika hlienu.
Semeno na vyšetrenie odporúčame získať pri pohlavnom
akte, ktorý sa preruší tesne pred ejakuláciou, odber sa urobí do čistej
skúmavky, a dokončí sa. Lepšie by bolo použiť špeciálny kondóm
(napríklad zo silastiku), ktorý spermie nezabíja, ale ich uchováva a má malý
otvor na konci, čo umožňuje súčasné uloženie časti semena do vagíny. Na
Slovensku však nie je k dispozícii. Je mravne nesprávne vyšetrovať
spermiogram z ejakulátu získaného masturbáciou niekde
v miestnosti pri erotických časopisoch alebo na záchode. Tento spôsob je
pre kresťanských mužov veľmi zraňujúci a ťažký, aj keď sa vykoná
doma.
Majú rozličnú príčinu, nemôžeme však za všetkým hľadať iba stres, i keď sa v menštruačných záznamoch javí ako dôležitý. Potrebné je po riadnom gynekologickom vyšetrení s ultrazvukom pátrať po prípadných endokrinologických ochoreniach nielen vaječníkov, ale aj hypofýzy, štítnej žľazy a nadobličiek.
a) ak nie je zistená žiadna
endokrinologická odchýlka
Manželia Z.
a J. boli bezdetní 4 roky, keď vyhľadali našu pomoc. Prvé dva roky
manželstva nechceli počať kvôli štúdiu. Ďalšie 2 roky sa snažili
o počatie, vyšetrenia nenašli u ani jedného žiadnu odchýlku.
Už od začiatku robenia si záznamov sa začali v nich ukazovať niektoré cykly bez ovulácie, preto som ženu odoslala na kompletné endokrinologické vyšetrenie do Ľubochne. Nenašlo sa žiadne ochorenie. Bola značne pracovne vyťažená, preto nie vždy sa im podarilo správne načasovať intímne spojenie, dokonca pri prezretí záznamov v našej Poradni pre zodpovedné rodičovstvo sa zo záznamov dalo určiť, že sa tak stalo aj počas ostatného pol roka. Po vysvetlení počali v treťom nasledujúcom cykle, od času počatia o 267 dní sa narodil zdravý chlapček. Po pôrode bola prvá ovulácia v 7. mesiaci a o 2 týždne prišla prvá menštruácia.
Jeden z najťažších prípadov, ktoré sme riešili na našom pracovisku, sa týkal veľmi zriedkavej ovulácie.
Vo februári
roku 2004 sa na mňa obrátila 30-ročná žena, ktorá sa pred rokom vydala
a jej manžel práve odišiel pracovať do zahraničia s tým, že príde
domov v lete na dovolenku. Ostala teda na dlhší čas sama a aj prácu
mala veľmi stresujúcu.
Od mladosti
mávala nepravidelné dlhé cykly, ale nebola liečená. Počas neprítomnosti manžela
si chcela tento problém vyriešiť u gynekológa, ktorý ju odporučil na
ambulanciu pre sterilné manželstvá. Ani tam po gynekologickom vyšetrení nebola
nájdená žiadne odchýlka, ale bola jej navrhovaná liečba antikoncepciou,
neskôr vyvolávanie ovulácie a laparoskopia.
Na
predmanželskej náuke však boli informovaní o prirodzených metódach
plánovania počatia a o nežiadúcich účinkoch hormonálnej antikoncepcie,
preto zavolala. Záznam menštruačných cyklov si zatiaľ nerobila, nechávali
všetko na náhodu.
Prvá
ovulácia s následnou menštruáciou sa objavila až niekoľko týždňov pred
príchodom manžela. Počas jeho návštevy sme upustili od akéhokoľvek sledovania.
Ďalšia
ovulácia s menštruáciou nastala v októbri 2004, znovu pred jeho
návratom, už trvalým. Žena sa však naučila zisťovať svoju ojedinelú plodnosť.
Ovulácia sa
však objavila až v júli 2005. Vtedy sa vlastne prvý raz pokúsili cielene
počať – teda zachovali abstinenciu od začiatku rozvoja plodného hlienu
a využili deň „vrcholu“ v jedinom pohlavnom spojení. Na druhý deň
ráno, pri užívaní tabletky na infekciu močového mechúra si pozrela podrobnejšie
priložený letáčik a zistila, že poškodzuje plod. Liek užívala už 2 týždne, ešte pred nastávajúcou plodnosťou,
ktorú ani veľmi nečakala, preto nevenovala pozornosť informáciám o ňom,
a tak mi to ani hneď neoznámila. Po mojej konzultácii s profesorom na
klinike urológie ho musela ihneď vysadiť, lebo jeho kontraindikáciou bolo i
plánovanie počatia. Úprimne som sa modlila k Bohu, aby ak dal život, ochránil
plod od následkov lieku. Dostala menštruáciu. Znovu začala čakať na vajíčko.
V tomto
cykle gynekológ pre sterilné manželstvá už jednoznačne začal nástojiť na
laparoskopii, ktorú plánoval ihneď po nasledujúcej menštruácii. Našťastie tá
prichádza až po ovulácii. V tom čase som jej vybavila kompletné endokrinologické
vyšetrenie v Ľubochni, ktoré bolo v norme až na znížený progesterón na 35.
deň cyklu (tiež bol však normálny podľa záznamu cyklu v predovulačnej
fáze). O tomto vyšetrení uvažoval aj jej lekár, uvítal ho.
Trpezlivo
vyčkávali na nástup plodnosti. Ten začal a vyvíjal sa od 4. októbra 2005.
Kvôli lepšiemu načasovaniu intímneho spojenia sme použili aj LH test. Počali
z jediného intímneho spojenia v deň „vrcholu“. Vyšetrenie progesterónu na
8. deň luteálnej fázy (a vlastne už aj tehotenstva) bolo v norme. A žiadna
laparoskopia sa nemusela uskutočniť.
Všetko
prebieha, vďaka Bohu, zatiaľ úplne normálne. Termín pôrodu sme určili
o 266 (+ , – 6 dní) od dátumu počatia. Lekár ho spočiatku chcel určovať od
poslednej menštruácie, tiež podľa jeho výpočtov neboli dobré výsledky krvi a
ultrazvuku, ale podľa týždňa tehotenstva, ktorý udávala ona, sú v norme.
Aj v ich prípade som sa opakovane snažila zaistiť pomoc aj u katolíckeho gynekológa. Manželia boli ochotní zájsť aj na vzdialené pracovisko, ale tam vznikli problémy pri požiadavke vyšetriť Simsov-Huhnerov test, a aj ohľadne potrebnosti, alebo skôr škodlivosti úpravy jej menštruačných cyklov.
Klientka nechcela mať krvácanie, ale poznala a chcela mať ovuláciu. To je základná vec, o ktorej musíme uvažovať pri dosiahnutí počatia, chrániť prirodzený proces ovulácie, ak sa vyskytuje. Je potrebné skúmať odôvodnenosť tohto postupu a sledovať jeho úspešnosť. Zatiaľ sa načrtáva jeho správnosť. Lekárom v centrách asistovanej reprodukcie nezáleží na prirodzenej ovulácii, ale ju vyvolávajú, aj viacnásobne, drastickou hormonálnou stimuláciou.
Mnohé podobné prípady s úspešným dosiahnutím počatia u žien pri poznaní ovulácie, kde sa nezistila žiadne odchýlka, nás nútia zamýšľať sa nad tým, či je na mieste často používaná hormonálna intervencia naslepo, bez rešpektovania prirodzených hormonálnych procesov v tele ženy. Nezasahuje vlastnú hormonálnu súhru? Nezničí sa tak aj tá malá možnosť počať? Do akej miery je morálne, aby sa odborný lekár takto rozhodoval? Totiž na gynekologických ambulanciách ženy bežne dostávajú informáciu, že ovulácia je na 14. deň cyklu, čo vedie k nesprávnemu ordinovaniu rôznej hormonálnej liečby na úpravu cyklov, či k navodeniu ovulácií. Od tohto knižného predpokladu často bežne odvodzujú svoju liečbu aj ostatní lekári (endokrinológovia, praktickí lekári, chirurgovia...), nie vždy je správna.
Zdanlivo odbočím od témy, ale nedá mi v súvislosti s predchádzajúcim príbehom nespomenúť dieťa, ktorého počatie bolo prijaté na úmysel zdarného uskutočnenia poslednej cesty Jána Pavla II. na Slovensko.
Malá B., šieste dieťa manželov A. a P., sa začala hlásiť na svet krátko pred začiatkom sv. omše, ktorú Svätý Otec slúžil ako poslednú na Slovensku, na 264. deň od presne stanoveného času počatia. Narodila sa zdravá, riadne donosená, s váhou 3600 gramov. Pre jej matku bolo počúvanie tej svätej omše neuveriteľnou radosťou, lebo cítila pri nej aj ich manželský vklad. Ona sa síce nemohla zúčastniť ani pontifikálnej omše v Banskej Bystrici, ale v sektore pre mnohopočetné rodiny s deťmi bol jej manžel s troma najstaršími deťmi.
Počas tohto
tehotenstva niesla svoj veľký kríž, lebo práve v čase pôstu jej bolo
oznámené, že dieťatko, ktoré nosí pod srdcom je veľmi malé a bude
poškodené. Na pobožnosti krížovej cesty prežila meditáciu „Matka sa stará o
svoje postihnuté dieťa“ s veľkým bôľom v srdci a strachom. Vedľa
nej iná matka tlačila invalidný vozík s ochrnutým dieťaťom a ona pre
oči plné sĺz nevidela skoro nikoho okolo seba. Predsa dokázala spolu
s manželom dúfať.
Lekári im v 1. trimestri argumentovali zlými výsledkami kompletného prenatálneho biochemického testu a ultrazvukového vyšetrenia, pričom sa nebral ohľad na to, že dieťa bolo počaté o 2 týždne neskôr pri oddialenej ovulácii. Termín pôrodu sme vypočítali odo dňa počatia, a nie od poslednej menštruácie. S dôverou sa nebála vyčkať na správne určený čas.
To je tiež jeden z vážnych etických medicínskych problémov. Lekári totiž zvyčajne nerešpektujú záznamy menštruačných cyklov žien, nielen čo sa týka určenia ovulácie a možnosti počať. Často sa stretávame s veľkou, zbytočnou, dokonca škodlivou traumatizáciou nielen žien v tehotenstve a pred pôrodom, ale aj s vážnym ohrozením dieťaťa, ktoré má ešte byť v maternici a dozrieť. Je predčasne a zbytočne vyháňané vyvolávaním pôrodu von. Spôsobuje to pýcha na svoje vzdelanie, či neochota prijať správne informácie od žien, poznajúcich svoju plodnosť a presne určený čas počatia?
b) ak
sa zistí endokrinologická porucha
Sú ochorenia, ktoré sprevádza neprítomnosť ovulácie. Tu je iste morálne správne a nevyhnutné, ak sa cielene hľadá a lieči príčina, ktorá vyvoláva nemožnosť počať. Na to už nestačia len záznamy menštruačných cyklov. Tie však budú dôležité aj po lekárskom zásahu, lebo naďalej bude potrebné využiť poznanie blížiacej sa ovulácie na počatie.
Skutočne je nevyhnutná úzka vzájomná spolupráca mnohých odborníkov (gynekológ, endokrinológ, rontgenológ, fyziater, dermatovenerológ, genetik...), ktorej výsledkom má byť pomoc pri prirodzenom počatí, ak je možné.
Zamýšľame sa aj nad tým, prečo sa nám len veľmi ojedinele darí pomôcť ženám prirodzene počať, ak najprv podstupovali diagnostické vyšetrenia, zisťujúce priechodnosť vajíčkovodov a laparoskopiu, a tiež následné (a ukazuje sa, že pri vlastnej ovulácii aj zbytočné) hormonálne kúry. Hoci mali všetky vyšetrené nálezy v norme, teda nič sa nenašlo, postup podľa menštruačných záznamov o ovulácii nevedie vždy k úspechu počať, ako u žien nevyšetrovaných týmito invazívnymi spôsobmi. Usudzujeme, že treba skúmať, aký závažný je dôsledok takýchto vyšetrení a liečebných postupov.
Prvý náš veľký úspech pri riešení tohto problému sa stal pred vyše 10 rokmi:
Manželia B. boli bezdetní 2 roky, keď začali tento problém riešiť u gynekologičky. Žena bola úplne zdravá, menštruačné cykly mala pomerne pravidelné. Manželovi zistili opakovane vážnu oligospermiu s množstvom poškodených spermií, ktorá sa napriek antibiotickej a hormonálnej liečbe nezlepšovala, preto im bola odporúčaná adopcia, keďže v tom čase ešte neboli centrá asistovanej reprodukcie.
Pri návšteve kostola si mladá žena všimla na nástenke informáciu pre bezdetné páry, a tak okamžite zavolala. Prvý cyklus mala ovulačný a za abstinencie, aby sa rýchlo a presne naučila vyznať sa v záznamoch. V druhom cykle manželia používali len predovulačné pravidlá, lebo hlien nemal jasný ovulačný obraz. V treťom cykle mali po abstinencii od začiatku cyklu na 4. deň od nástupu plodného obdobia jediné pohlavné spojenie večer po zistení prítomnosti veľmi klzkého a hladkého hlienu a výraznom pocite mokra na vonkajších rodidlách počas dňa. Intímne spojenie opakovali aj na ďalší deň večer, lebo popoludní ešte pozorovala výrazný pocit mokra, bez prítomnosti hlienu. Tento pocit už v ďalšom dni (tiež zo semennou tekutinou) nemala, začalo výrazné sucho, ktoré pokračovalo aj v ďalších dňoch a o 2 týždne menštruáciu nedostala. Tehotenský test bol pozitívny.
Gynekologička, za ktorou prišla o 2 mesiace na vyšetrenie, ju veľmi urazila, lebo sa jej spýtala, s ktorým susedom to má. Keď jej vysvetlila, že otehotnela pomocou Billingsovej ovulačnej metódy, zasmiala sa. S plačom mi to hneď prišla povedať.
O 266 dní od dátumu počatia - tehotenstvo prebiehalo úplne normálne - sa im narodil zdravý, donosený syn. A po 4 rokoch podobným spôsobom dosiahli počatie a v presne určenom čase aj pôrod krásnej dcérky.
V prípade poruchy mužskej plodnosti je veľmi dôležité zachovať
abstinenciu v plodnom čase, alebo aj od začiatku menštruácie, ak
nebýva veľmi oddialená ovulácia. Spermia má životnosť priemerne 72 dní, ale
ukazuje sa potrebná istá striedmosť v intímnom živote, čo zvyšuje
možnosť počať v týchto prípadoch.
Je zaujímavé, že u párov, snažiacich sa o počatie, sa nestretávame
s nejakými ignorujúcimi alebo ironizujúcimi poznámkami ohľadne abstinencie.
Naopak, najmä muži spolupracujú a ochotne dodržujú rady. A
povzbudzujú svoje nežné polovičky k sledovaniu vlastných menštruačných
cyklov. Je to veľké svedectvo uznania Božieho poriadku pri odovzdávaní života,
lebo muži pochopia, že to, čo povie ich žena, ak ona určí správny čas
pre intímny styk, môže viesť k túžobnému dosiahnutiu výsledku.
Ukazuje sa veľmi potrebná správna životospráva, rehabilitačné cvičenie, ale aj
istá abstinencia a načasovanie jediného intímneho spojenia blízko ovulácie.
Umelé oplodnenie
Manželským párom sa už pri základných vyšetreniach ponúkajú mravne zlé
postupy.
S veľkým naliehaním žiadali jeden večer mladí manželia S. stretnutie, lebo mali ísť nasledujúci deň na insemináciu na vzdialenejšie gynekologické pracovisko.
Moja prvá otázka bola, či žena má práve znaky plodnosti a či sa už blíži ovulácia. Nevedela o žiadnom hliene, ani pocite mokra na vonkajších rodidlách, sledovala si iba bazálnu teplotu, ktorá bola ráno ešte v predovulačných medziach. Od začiatku menštruácie síce plynul 13. deň, ale nemávala vždy pravidelné cykly.
Boli to katolícki manželia, ktorí už raz insemináciu absolvovali, ale bez výsledku. V prípade ďalšieho neúspechu im už vopred bolo navrhované umelé oplodnenie.
Dali si vysvetliť postoj Cirkvi o dôstojnosti ľudského plodenia a aj možnosť pomoci zistením ovulácie a uskutočnením pohlavného spojenia blízko nej po určitej abstinencii.
Žena nemala potvrdené
žiadne ochorenia a muž mal len mierne znížený počet normálnych spermií,
dostatočne pohyblivých. Napriek tejto nie veľkej príčine, vlastné dieťa
nepočali, ale vzali si do pestúnskej starostlivosti 3 súrodencov. Stále však
túžia po vlastnom dieťatku a chcú sa vrátiť k sledovaniu
menštruačných cyklov.
Dôležitý a zásadný je aj zjednotený postoj manželov k spoločnému
„ťažkému krížu“.
Manželia K. prišli s nálezom oligospermie. Klientku potreba viesť si záznamy spočiatku zaskočila, lebo prišli s tým, že na „vine“ je on, ona je podľa gynekológa (bežné základné vyšetrenie pri pomerne pravidelných cykloch) úplne v poriadku. Prečo by si teda mala značiť nejakú ovuláciu? Po opakovaných konzultáciách predsa začala spolupracovať.
Hneď od začiatku značenia cyklov sa však ukazoval veľmi krátky príznak hlienu bez jasného ovulačného obrazu, ktorý nepotvrdila ani bazálna teplota. Čiže pohlavné spojenie zákonite neviedlo k počatiu. Po ďalších 4 anovulačných cykloch som jej odporúčala vyšetrenie u svojho gynekológa s ultrazvukom, ale aj hormonálnym vyšetrením podľa záznamu. Do istej miery ju to zranilo, lebo nepredpokladala ťažkosti u seba a na ďalšie konzultácie už neprišli. Od manžela som sa dozvedela, že jemu sa po príslušnej liečbe upravil spermiogram, ale ona zatiaľ odmieta ísť za gynekológom. Povzbudila som ho k trpezlivosti a rozhovorom vo vhodných chvíľach, lebo sám vie, aké to bolo ťažké.
Asi po pol roku som mu zavolala (mala som telefónne číslo len na neho), ako na tom sú. Dozvedela som sa, že záznamy si stále odmieta robiť, ale nedávno sa predsa rozhodli vyhľadať gynekológa. Ten jej zistil zvýšenú hladinu testosterónu a prolaktínu, čo mohlo vysvetľovať aj dávnejší záznam anovulačných menštruačných cyklov. Po liečbe Parlodelom sa začalo vyvolávanie ovulácie tabletkami a injekciami. Pre neúspech navštívili aj centrum asistovanej reprodukcie, kde vyžadovali kompletné hormonálne vyšetrenie a laparoskopický nález. Doriešia to v bydlisku, a znova sa vrátia do centra, umelé oplodnenie však nechcú.
Aj príbeh ďalších katolíckych manželov svedčí o nevyhnutnosti
systematickej pomoci pri zistení vážnych chorobných odchýlok v plodnosti
muža a ženy.
Manželia z S. na predmanželskej náuke dostali len krátku informáciu o zodpovednom rodičovstve, o umelom oplodnení žiadnu. Keď po 2 rokoch nepočali, začali chodiť na vyšetrenia, kde sa ukázalo mierne zníženie počtu normálnych spermií a endometrióza. Muž podstúpil vitamínovú liečbu a žena laparoskopické odstránenie ložiska. Ďalšiu liečbu nepotrebovala, ale nečakalo sa na možnosť prirodzene počať. Ihneď boli odporúčaní do centra asistovanej reprodukcie. V krátkom čase bola hyperstimulovaná, vzniklo 7 živých embryí, následne sa uskutočnil transfer troch a ďalšie 4 boli zmrazené. Dve z nich boli prenesené o 3 mesiace. Ani prvý, ani druhý pokus neviedol k zahniezdeniu embryí.
Krátko po tomto neúspešnom zákroku prišli obaja veľmi nešťastní na odporúčanie kňaza poradiť sa, čo robiť ďalej. Ponúkla som im možnosť pochopiť ich vzájomnú plodnosť a pomoc orientovať v tom, čo im ponúkne gynekológ pri ďalšej lekárskej starostlivosti.
Pýtali sa, či neexistuje niečo na spôsob centier asistovanej reprodukcie, nejaké kresťanské lekárske pracovisko, kde by im mohla byť poskytnutá širšia a odbornejšia starostlivosť ako v mojej Poradni pre zodpovedné rodičovstvo. Žiaľ, neexistuje. Nepresvedčila ich ani moja ochota a možnosť vybaviť im ambulantnú pomoc u niektorého kresťanského gynekológa, a tak už viac neprišli. Chceli odborné špičkové pracovisko.
Prečo je dnes aktuálne umelé oplodnenie? Vplyvná časť
spoločnosti presvedčila verejnú mienku, že dieťa je do istého štádia len zhluk
buniek. Prečo však doteraz na Slovensku nie je žiadne, nie to ešte vysoko
odborné pracovisko, kde by mohli bezdetné páry požiadať o mravne správnu
pomoc? Kde majú hľadať pomoc katolícke páry?
Manželia A. tiež po dvoch rokoch začali za pomoci lekárov pátrať po príčine ich nemožnosti počať. U muža sa našiel veľmi nízky počet spermií (4-5 mil/1 ml) a u ženy nepriechodnosť jedného vajíčkovodu pre zrasty, ovulácie boli zistené. On absolvoval podpornú liečbu tvorby spermií - stav sa zlepšil (50 mil/1ml) a ona na klinickom pracovisku v Bratislave laparoskopické odstránenie zrastov. Odtiaľ boli hneď odoslaní do Centra asistovanej reprodukcie na hormonálnu stimuláciu – lieky si zaplatili. Mali 3 živé embryá, ale ich transfer sa neuskutočnil, lebo zakrátko odumreli. Keďže veľmi zle znášala podávanie hormónov, ktoré mali za úlohu povzbudiť vaječníky k vývoju viacerých folikulov, ale aj neúspech, a nemali dostatok financií, po pol roku obrátili na naše centrum. Klientka si sleduje 2. cyklus, oba boli zatiaľ anovulačné (možný následok hyperstimulácie?).
Ošetrujúci ambulantní gynekológovia a lekári v centrách
asistovanej reprodukcie odporúčajú zvyčajne ďalší cyklus umelého oplodnenia, iné
riešenia považujú za stratu času (alebo
biznisu?) a odmietajú sa im ďalej venovať, keď nerešpektujú ich liečebný návrh.
I niektorí gynekológovia, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, sú do
istej miery dokonca „obeťami povolania“. Ich postoj k umelému
oplodneniu je kladný, síce majú určité výhrady k nadpočetným embryám, ale
berú tento liečebný postup ako moderný výdobytok vedy, ak by sa urobili
v skúmavke najviac 2 embryá.
Raz o 22. hodine mi volala z telefónneho au 37-ročná pani po hyperstimulačnej liečbe, žijúca 12 rokov v bezdetnom manželstve, či si má pichnúť poslednú injekciu, presne načasovanú na túto hodinu, po ktorej mala ísť na tretí deň ráno do krajského centra asistovanej reprodukcie na odber 7 vajíčok, ktoré jej dnes dopoludnia zistili na ultrazvuku.
Vznikol však problém, lebo si myslela, že manžel, pracujúci v zahraničí, stihne prísť na odber spermií, ale v priebehu dňa jej oznámil, že sa mu to v žiadnom prípade nemôže podariť. Odporúčala som jej, aby si tú injekciu nepichla, lebo tak sa vlastne časuje odber vajíčok. Keďže by nemali spermie od jej manžela, čo by urobila, keby jej ponúkli spermie od darcov? V prvom momente súhlasila, že by to mohlo byť prípadne aj od nich. Keď som ju upozornila, že by to mala najprv povedať manželovi, že vznikne možno 7 embryí, ale nebudú to jeho deti, zháčila sa. A začala sa pýtať, že prečo 7, že ona chce len jedno dieťa. Povedala som jej, že zvyčajne sa robí prenos 2-3 embryí a nadpočetné sa zmrazujú, prípadne sa páru ponúka možnosť darovať nadpočetné vajíčka inému páru. Také mám skúsenosti s mojimi klientkami. Bola veľmi prekvapená z toho, čo sa práve dozvedela, tak som sa jej spýtala, že prečo sa viac nepýta svojej ženskej lekárky, alebo v tom centre.
Vycítila istú pochybnosť o mojich názoroch a neochotu prijať rady, preto som jej poradila, aby sa teraz v noci obráti na svoju gynekologičku. Ráno som u jej lekárky zistila, že jej tiež poradila, aby sa čo najskôr obrátila na centrum asistovanej reprodukcie.
Musím poznamenať, že obe sú katolíčky, pacientka, i lekárka. Obe umelé oplodnenie berú ako modernú lekársku pomoc bezdetným párom.
Mnohí, ktorí absolvovali bezúspešne umelé oplodnenie, sa obracajú na
Poradne pre zodpovedné rodičovstvo a Poradne pre prirodzené počatie buď
o radu, alebo priamo o pomoc. Tu sú príbehy niektorých z nich:
Mladý pár sa šiel iba informovať do centra asistovanej reprodukcie, pri kompletnom vyšetrení nemali zistenú žiadnu príčinu neplodnosti. Ihneď ich presvedčili a v nasledujúcom cykle žena mala hyperstimuláciu. Cítila sa počas nej dosť zle a navyše na ultrazvuku jej zistili 8 vajíčok. Dostala ponuku zmrazenia nadpočetných embryí alebo darovania vajíčok. Preto mi zatelefonovala, že čo má robiť, lebo chce len jedno dieťa. Prvý raz sa jej dostalo vysvetlenie o princípe aj dôsledku hyperstimulácie. Odobrali jej napokon 10 vajíčok, oplodnili ich, do maternice preniesli len 2 embryá, nezmrazili žiadne, lebo všetky prestali rásť, deliť sa, zomreli. Transfer sa nepodaril. Napriek problémom (i smrti embryí), chce ísť na ďalší cyklus.
Pani mala 7 živých embryí, uskutočnil sa najprv prenos 3 živých, neprijali sa, o tri mesiace prenos 3 zmrazených, ani tie sa neprijali. Ostalo jedno zmrazené, ale medzičasom vážnejšie ochorela, liečila sa 2 roky. Pýtala sa, čo má robiť, má si ísť po to zmrazené?
Ďalšia pani mala 19 vajíčok, všetky boli oplodnené, uskutočnil sa prenos prvých 3 najlepších živých embryí, ale zmrazili sa len 4 ďalšie, ostatné neboli schopné žiť. Žiaľ, tie prvé sa neprijali. Veľmi ju to zdeptalo. Pýtala sa, čo má robiť s tými ostatnými zmrazenými? Odporúčali jej po troch mesiacoch prísť znovu na transfer. Má ísť, nebudú poškodené?
Manželský pár mal 2 cykly
asistovanej reprodukcie, bez úspechu. Rozviedli sa, ona čoskoro začala intímne
žiť so ženatým kolegom, ktorý má dve deti v svojom manželstve. Zakrátko
otehotnela, potvrdili sa dvojičky. Nástojila na jeho rozvode a manželstve
s ním, lebo inak pôjde na potrat. Otec počatých dvojčiat bol veľmi
nešťastný, hľadal pomoc v našom centre a napriek hľadaniu viacerých
spôsobov (ponuka adopcie oboch, prípadne jedného do manželstva muža, jeho
návšteva u jej gynekológa, dokonca lekár, ktorý sledoval jej veľkú túžbu
a strastiplnú cestu za dieťaťom v jej manželstve, ju odhováral od
potratu). Predsa šla na umelý potrat oboch detí. Oba manželské páry sú
praktizujúci katolíci. Je to veľká tragédia.
Žene boli vložené do maternice 4 embryá, všetky sa uhniezdili a začali rásť, preto páru bola ponúknutá redukcia plodov a 2 boli potratom zničené. Dievčatá - dvojičky sú tu aj za život dvoch svojich súrodencov.
Pár sa 3 cykly pokúšal počať s hyperstimuláciou, pričom vajíčka boli oplodnené spermiami od darcov, lebo manžel nemal žiadne spermie. Posledný, 4. cyklus si plne hradili (60 000,- Sk) v inom centre, nepodaril sa však žiadny transfer. Hyperstimuláciu znášala žena pomerne dobre, po nej však mávala veľmi silné menštruácie, ktorých sa obávala. Na istom Mariánskom pútnickom mieste si zrazu uvedomila, že by s tým mala prestať. Injekcie jej pichávala mama, zdravotná sestra. Odporúčala som im obrátiť sa na Návrat ohľadne náhradného rodičovstva.
Cesta k dosiahnutiu počatia je plná problémov. Veľmi ťažké je
prijať svoju bezmocnosť, a aj bezmocnosť lekárov. Ak sa nedá pomôcť, a ak
uznávame zvrchovanosť Boha pri odovzdávaní života, sme povinní pomôcť im
prijať ich možno aj trvalú neschopnosť počať. Ak manželský pár veľmi
túži po dieťati, jedinou cestou v tomto prípade je adopcia.
Zhrnutie
Pri sexuálnom akte je v hre nielen telo, ale aj psychika: muž
a žena si spojením fyzicky vyjadrujú lásku, ktorá ich spája. Umelým
oplodnením sa manželské lôžko vytráca, zmení sa na biologické laboratórium.
„Je veľké nebezpečenstvo, ak na sterilitu manželského páru budeme pozerať len z pohľadu biologického. Sterilita môže mať význam a funkciu v spoločnom živote manželov. Teda je aj iné hľadisko: celý spoločný život manželov a ich psychologický vývin. Bolo by chybou pomáhať pri počatí dieťaťa, ktoré by manželia neboli pripravení prijať. Nemožno „nútiť telá“, aby splodili dieťa, ak nie sú vyjasnené psychologické stránky problému.
Liečba sterility
z etického pohľadu nemá vystavovať manželov neopodstatnenému riziku, teda
nepúšťať sa unáhlene do lekárskeho procesu a nenechať zasahovať medicínu
do života manželov prirýchlo. Treba sa tu držať cnosti opatrnosti.
Dôležité je dosiahnuť, aby manželský pár bol ochotný mať trpezlivosť. Na
to je však potrebné vytvoriť vzťah dôvery, čo sa skutočne niekedy dosahuje
ťažko, lebo manželské páry liečbu ťažko nesú.“
V našom Centre pre prirodzené počatie vychádzame aj z týchto slov
prof. Dr. Jacqueasa Suaudeaua, SJ., z Pápežskej rady pre rodinu.
Za najdôležitejšiu považujeme výchovu v každej rodine a vlastný
materský a otcovský príklad odovzdávania života v súlade s Božím plánom,
ktorý má Boh s každým z nás. To znamená zodpovednú prípravu vlastných detí
na životné povolanie, teda na manželstvo a rodičovstvo, ale i na
duchovný život, či život prežitý osamote. Tu nesporne musíme zaradiť aj poznanie
plodnosti ako veľkého Božieho daru, ktorým nás jeho Darca môže pozvať
k napĺňaniu Jeho stvoriteľského diela.
Isto je najlepšie, ak matka odovzdá poznanie o plodnosti svojej dcére
a otec svedčí synovi o bázni a rešpekte pred múdrymi
biologickými zákonitosťami, ktoré vložil Boh doňho a do dievčaťa. Cirkev
chce pomáhať rodičom pri výchove k ľudskej láske pomocou Teen STAR
programu, ktorý odporúča aj Pápežská rada pre rodinu. Je nielen
o plodnosti, ale aj o povzbudzovaní mladých ľudí, aby počkali
s intímnym životom až do manželstva.
Poznaním biologických zákonitostí sa dá predísť zlým
rozhodnutiam pri snahe dosiahnuť
počatie. A ak sa aj napriek týmto poznatkom a ich správnom využívaní
nedostaví úspech, musíme hľadať východiská aj v lekárskej pomoci.
Manželom spočiatku hovoríme len o istých ťažkostiach, aby sme nevzbudili
chybný dojem, že ide o definitívny stav.
Aj gynekológ sa ocitá v zložitej situácii: musí byť schopný
počúvať druhého tak, aby v ňom vzbudil pocit, že rozumie jeho trápeniu a
výnimočnosti jeho bolesti. Musí manželom pomáhať pochopiť, aby v ňom (a
medicíne) nevideli dajakú moc, ale niekoho, kto im pomáha situáciu správne
riešiť, ale i dospieť k rozvážnosti, uľahčuje im prijať istú bezmocnosť
a upustiť od postoja vynucovania. Zoči-voči nim, trpiacim, aj lekár
musí vedieť uniesť svoju nemožnosť zasiahnuť.
Aký je mravne správny postup pri riešení neplodnosti?
1. Prvoradé sú záznamy menštruačných cyklov a pravidlá na dosiahnutie počatia. Aj pri ďalšej starostlivosti lekárov – odborníkov sa pár bude musieť riadiť ich fázami.
2.
Dôležitý je súbor
rehabilitačných cvičení podľa už nebohej pani Mojžíšovej z Prahy. Páry
má naučiť cvičiť odborne vyškolená rehabilitačná sestra, ktorá musí zabezpečiť
aj mobilizáciu, čo znamená špeciálne uvoľňovanie svalových spazmov.
Na
tomto mieste chcem vzdať úctu MUDr. Emilovi Kiss-Tóthovi z Trenčína.
V osemdesiatych rokoch získal certifikát u rehabilitačnej sestry
pani Mojžíšovej a ako primár tamojšieho Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia
sa každú stredu venoval ženám, ktoré mali ťažkosti počať. Vo svojom súbore má
vyše 400 narodených detí, ale dozvedal sa aj o ďalších, ktorých matkám
pomohol dosiahnuť ich počatie spomínanými cvičeniami s mobilizáciou.
Niektoré boli aj po finančne náročnom, ale neúspešnom umelom oplodnení. Boh ho
k sebe povolal 4. 5. 2005 vo veku nedožitých 76 rokov a určite ho odmení
za jeho účinnú a mravne správnu pomoc.
3.
Psychoterapia – pomoc pri prekonaní stresu, povzbudenie
k trpezlivosti
4.
Gynekologické
vyšetrenie a liečba:
Ø
Anamnéza - záznamy menštruačných cyklov, osobná, rodinná,
gynekologická (vrátane hormonálnej liečby, či antikoncepcie) užívanie liekov,
životný štýl, doterajší spôsob dosiahnutia počatia (dôležitá je prítomnosť
oboch partnerov kvôli psychologickému vzťahu).
Ø
Základné vyšetrenie pohlavných orgánov ženy, náter z pošvy
a krčka.
Ø
Vyšetrenie
a potvrdenie ovulácie - bazálna teplota, sonografia, hormonálny
profil vzhľadom na fázy cyklu.
Ø
Vyšetrenie spermií
v hliene krčka maternice - postkoitálny Simsov-Huhnerov test (aj kvôli možnému
imunologickému konfliktu), prípadne odber ejakulátu pri prerušení pohlavného
styku a jeho následnom dokončení.
Ø Vyšetrenie a liečba akútnych i chronických infekcií, hormonálnych,
imunitných a genetických ochorení.
Ø
Balneoterapia – Kúpele v Lúčkach pri Ružomberku, v Nimnici.
Ø Invazívne vyšetrenia: laparoskopia, hysteroskopia, biopsia, kyretáž, chirurgická liečba.
5. Adopcia, náhradná rodičovská starostlivosť – prijatie sterility.
6.
Prenos zárodočných
buniek (jedine mravne prípustné
z umelého oplodnenia).
Sú to veľmi náročné metódy.
Prenos spermií: lekár
musí byť k dispozícii, je nutné vystihnúť vhodnú chvíľu v spojitosti
s cyklom, pohlavný styk je treba správe načasovať
Prenos vajíčok
v rámci GIFT techniky: po
hyperstimulácii prenos 2 vajíčok do každého vajíčkovodu a následne aj
spracovaných spermií odobratých po predchádzajúcom pohlavnom styku do
špeciálneho kondómu. Medzi samotným pohlavným aktom a oplodnením však
nastáva diskontinuita.
Manželia, ktorí skúšajú túto umelú insemináciu, sú po
niekoľkých mesiacoch či rokoch neúspešných pokusov na konci
s trpezlivosťou. Má to veľký dopad na ich psycho-sexuálnu rovnováhu a môže
sa silne narušiť aj ich manželský vzťah. Veľmi zle znášajú vpád do takej
výsostne intímnej sféry, akou je ich pohlavný život.
Môj otec Jozef, ktorý celý život žil ako Bohu verný a spravodlivý muž podľa vzoru svojho patróna, zomrel vlani v októbri na výročný deň posledného fatimského zjavenia, kedy sa Panna Mária nezjavila sama, ale so svojím manželom, ktorého požehnanie svetu s Jezuliatkom na rukách Cirkev vysvetľuje ako znamenie, že práve rodina bude od začiatku dvadsiateho storočia vystavená mnohým skúškam. Zároveň ukázalo aj cestu, akou sa rodiny môžu dostať z krízy. Pokorná skromnosť, s akou svätý Jozef kedysi bez skúmania veci splnil Božiu vôľu je presným protipólom takého rodinného života, v ktorom každý chce mať svoju slobodu a sleduje vlastné ciele – teda v dnešných časoch dosiahnuť aj počatie dieťaťa mravne nedovoleným spôsobom.
Na zádušnej sv. omši nad
jeho rakvou v Kostole sv. Martina v Martine, kde 53 rokov chválil
Boha svojou hrou a spevom, som čítala lekciu o nádeji vzkriesenia
z 2. listu sv. Pavla Korinťanom a budem citovať niektoré časti, ktoré
predchádzajú a nasledujú vo Svätom Písme tomu čítaniu (4-5): Nepočíname
si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu. Zo všetkých
strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení, sme bezradní, ale nepoddávame sa,
prenasledujú nás, ale nie sme opustení, zrážajú nás, ale nehynieme. A pretože
poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, a Boh nás pozná. Dávame vám
príležitosť, aby ste ju mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie
v srdci. Ak strácame rozum, tak pre Boha. Lebo ženie nás Kristova láska.
Bože, pomáhaj nám potláčať mravné zlo v akejkoľvek podobe. Daj, aby sme si všetci živšie uvedomili svoju účasť na prorockom poslaní. Daruj všetkým, čo v Cirkvi konajú službu slova, dar jazyka a moc nad srdciami poslucháčov. Nech nás strávi horlivosť pre Tvoj dom!
V synagóge bol človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“
(Mk 1, 23-25)
Na
sviatok Zvestovania Pána 2006,
Rajecké
Teplice,
VIII.
konferencia „Vyber si život“:
MUDr. Zuzana Lauková,
Neplodnosť a jej riešenie riaditeľka Centra pre prirodzené počatie